A tak sa mladé ucho chcelo nájsť uprostred noci duše v prerušovanom svetle áut, obklopené zvukmi, či skôr hlukmi, ktoré menili mladé ušká mladého ucha na dunivý nástroj. V hlave sa premieňali na poriadnu nervozitu, zmätok. Trošku nemotorne zaodiate do príručky o spoločenskom správaní sa však našťastie stratili v dave.
V chaotickom pohybe sveta, ktorý svojou omamnou vôňou zhypnotizoval nejedny sivé očká… o čo viac pilo mladé ucho z čaše opojného nápoja, tým jasnejšie sa svetlá z áut javili. Tým viac sa čistá myseľ zahaľovala. Tým zreteľnejšia vzdialenosť rástla medzi severom a juhom… a dni plynuli bez toho, aby sa ich niekto na niečo pýtal.
Kolotoč, ktorý naberá na rýchlosti sa zastavuje ťažko. Paradoxom je, že slepota občas vidí ďalej ako starostlivo ošetrované kontaktné šošovky. Ticho odhalí viac ako čisto naladené rádiové vysielanie. Samota vychová zrelšie ako drahé súkromné gymnázium.
Zrkadlo do hlbín srdca je dnes zastreté. Chýba odvaha. Pravda sa presúva na zajtra.
V tichu samoty, nie však prázdnoty, uprostred lesa, nechávalo mladé ucho prenikať šum lístia do nevidiacich očí, hladiť vyčerpanú dušu z jara…
Komentáre
Niektore myslienky mas fakt ze hlboke