elle

Píše sa rok 2013,: Vilko Strácaš sa mi ako minulosť- odchádzaš mi ako budúcnosť a ja si Ťa chcem takto verne zachovať. Zdenka
Korešpondencia :
Milá Zdenka, pred nedávnom si sa ma pýtala či ešte píšem verše. Už dávno nie, chýba mi inšpirácia. Tak mi napadlo, že by som Ti zopár mohol poslať ak by si mala záujem. Daj mi vedieť. U nás doma je všetko OK. Všetkých Vás zdraví VILI
Tvorba: Viliam Wenzl

Motto.
Oˇ Múza, bohyňa básnikov,
prečos tak vrtkavá sťa osud,
raz spútaš myseľ moju do okov,
že verše moje výjdu na stud,
raz zasa dáš im krídla vzletné
a ony mieria hor, ta k výšinám,
sťa slávik verš za veršom vzlietne,
a ja ich na papier klásť začínam.


Oteckovi vyznanie
Ako tie roky rýchle utekajú !
Veď iba nedávno bol som maličký.
Na hlave Vašej vlasy šedivejú,
ja sa tiež dávno nehrám v guličky.
Osirel domov náš, niet nás v ňom viacej,
už ani jeden v ňom neni čertíček,
prázdnotou zeje dvor keď idete z práce,
v taške nik nehľadá " zajačí chlebíček ".
Čo všetko za horkú kôrku tú dal by som,
môcť všetko vrátiť sa do starých koľají,
od zbytku večere " fúzy " mať pod nosom,
a mäkký chleba zas otec mi ukrojí,

žvancom tým nakyslým opäť sa zalykať,
v nose sa pomrviť, vysiakať do dlane,
pred čertom rinčiacim zase sa zamykať,
alebo nestačiac, tváriť sa nevinne,
desaťkrát za deň mať gate "vyprášené",
za všetko to bych ja zaplatil každú daň,
Nech by už čakal ma trest, či poláskanie,
opäť však cítiť môcť Vašu tvrdú dlaň.
Roky však utiekli, nič sa už nevráti,
zostali spomienky, spomienky sladkobôľne.
Z mysle však žiadna z nich nikdy sa nestratí,
Z očí mi palčivé slzy tečú voľne.

Korešpondencia :
Nehanbi sa za slzy, ja si vždy pri čítaní tejto básne poplačem a je mi potom tak krásnobôlne že až !!! A teraz mi, vďaka Tebe, pribudne o jednu viacej. Moc sa mi páčila.
Tvorba:

Písané na pivnom tácku.
Čo napísať mám na ten kúsok papieru
na rozlúčku, veď rozlúčka je každá ťažká,
môžbyť, že odovzdáte ho do zberu,
či hodíte ho na zem, ten znesie sa jak vážka,
zatrepe sebou, sťaby krídlami,
zťažka sa znesie, na zem dosadne.
Nás iba na mih smútok omámi,
či ani snáď tak to nedopadne.
Snáď iba na rozlúčku podáme si ruku,
snáď ani rozlúčka nebude tak ťažká,
snáď odbude sa všetko bez veľkého hluku,
snáď nakoniec nám zamáva len tá vážka.

Korešpondencia:

Priznám sa ,že mi slovenská gramatika, a vôbec písanie po slovensky, robí veľké potiaže. To vieš, 50 rokov v cudzine
sa musí niekde prejaviť. Ahoj !

Tvorba:
Bratovi k promocii !!!!
Všetko začiatok i koniec má,
všetko pozemské, i túžby naše,
a predsa človek hľadí do nehľadna,
v budúcnosti pohľad svoj si páše
-- túžby svoje chtiac si naplniť.
Preto mravcom snaživým stáva sa,
odpočinku neznajúc sa morí,
niekedy zdravím, raz zas šťastím dopláca,
no predsa v žití stále hľadá, snorí,
a zabúda jednoducho = žiť =

Korešpondencia:
Zdenka, posielam Ti zopár zamilovaných veršov z mojej rannej tvorby.
Posielam Ti zopár veršov z mojej supermladosti :
VILI

Tvorba:
Och, srdce moje, srdce boľavé,
aké to stváraš hlúposti,
či si ty dáke nezdravé,
keď picháš a pôsobíš bolesti ?
Pošepkaj, zver sa s tvojou bolesťou,
snáď uľaví sa tebe i mne,
či bolesť táto je už predzvesťou,
že tvoja túžba k inému sa pne ?
Och Elen, Elen, Elen,
tak sladko neznie ako Tvoje
tisíce ženských mien.
Prečo však povahy máš dvoje ?!

Prečo keď láskam Ťa sa odtiahneš,
a neprilnieš bližšie ku mne, blízučko,
prečo mi ruky moje odstrkuješ,
keď chcem Ťa stisnúť máličko.
Prečo, keď chcem Ťi pozrieť z blízka do očí,
mi Tvoje oči stále uhýbajú,
keď chcem Ti pusu dať, až hlava sa Ti zatočí,
sa pery Tvoje rýchle zatvárajú.

Tvorba:
Vyznanie
Zdá sa mi, že roky dlhé
uplynuli od doby tej,
keď Tvoje vlasy drahé,
hladil som v úcte posvätnej,
že šediny dávno pokryli už moje čelo,
čo naposledy bozkával som Tvoje ruky,
odvtedy že dávno zoschlo moje telo,
chrbát zhrbil sa a skúsil tisíceré muky.

*
Ak zazlievať Ti dačo mám,
tak len to, žes pretrhla môj sen,
že v srdci mojom lásky chrám
si slovom jedným zvrhla v plen.

*
Ak zazlievať Ti dačo mám,
tak že slovom jedným nerozvážnym,
súc mäkkým zrakom Tvojim poláskam,
si city moje vzniesla ku hviezdam.

***
Tam na zápraží, na lavičke
starký sedí zadumaný
a vnuk jeho n tváričke
má výraz otáznikov plný.
Tu vnúčik neposedný nevydrží
to ticho, preň tak nezvyklé.
Dedo, vnuk zburcovať ho hneď sa snaží,
hraj sa so mnou, ako obvykle,
alebo vieš,, rozprávaj mi
rozprávočku dáku peknú,
nie však tu o bielej pani,
povedz dáku novú, inú.
A starký vytrhnutý z dumania,
sa s láskou pozrie na vnuka.
Dobre synak, čuj z môjho chodenia
rozprávku, keď ma tak núkaš.
Boli časy, dávno tomu,
keď u nás panovala bieda,
tak muži odchádzali z domu
do cudziny za kusom chleba.
Ja tiež som sa zobral,
zbohom dal som rodine,
tak ako iní som sa pobral,
šťastie hľadať v cudzine

Pokračovanie rozprávky č.1

Mnoho krajín som pochodil,
celučký svet guľatý,
dlhé roky o jednom snil,
že prídem domov bohatý.
Šťastie však, to veľký pán je,
to nechce ošúchaný kabát,
to iba bohatým praje,
chudobným ukáže len kabát.
***
Korešpondencia:
Milá Zdenka, neviem či sa Ti táto rozprávka páčila alebo nie, ale ak uvážiš, že v tej dobe som 13 rokov,
nemám´sa za čo hambiť. S touto básňou som vyhral okresné kolo súťaže o postup do Dolného Kubína.
Kategoria : Prednes a Vlastná tvorba. Obe som vyhral. Do boja o postup do krajského kola som nepostúpil,
pretože som ochorel chrípkou, 3 dni pred zahájení krajského kola. . V Čechách sa táto literárna súťaž
volá Jiráskův Hronov.
Touto Rozprávkou končím s posielaním veršov v slovenčine, viac ich neni !!!!
Daj mi pár dní odpočinku a ja Ťi potom pošlem zopár básní v slovenčine na posúdenie.
Ahoj, zdravím VILI

Korešpondncia:
Zdenka, deň za dňom odkladám odpoveď na tvoj email, v ktorom ponúkaš určité zpracovanie básní,
ktoré som Ti doposial poslal. A ja vravím, už aby to bolo !!!!
Prečo tak stroho ? Nuž so zdravím na tom niesom najlepšie, a tak sa snažím dať niektoré veci do
poriadku, pokiaľ to ešte ide. Ja už žiadne verše nenapíšem, už na to zkrátka nemám. Potešilo ma,žeby si tomu dokázala dať " pekný kabát" a jeden výtisk mi poslať. Tiež bych bol rád, keby si to nazvala
Z hĺbky spomienok. Inak nemám žiadne podmienky.
A čo básně v češtine, sú kvalitnejšie, chceš si na ne počkať, alebo nie?, Vili

Tvorba:
ČAS´
čas, to neúprosný, soudce je,
čas krutý je a neoblomný,
čas, to je věčnost, naděje,
tisíce tužeb ještě nesplněných;
čas je jak úhor neúrodný
a pak zas snúškou se Ti odmění,
na rány když balzám někdo naleje,
to čas je, vzpomínka, i zapomnění.