elle

už nepotrebujem, aby si mi zohrieval mlieko v mikrovlnke, veď dávno hryziem stoličkami. no aj tak ti ďakujem, že si odo mňa trpel ogrckané tričká.

už nepotrebujem tvoje ruky pri mojich krokoch, už dávno behávam po lesoch. no i tak ti ďakujem za tvoje seknuté kríže keď si ma odliepal zo zeme.

už nepotrebujem, aby si mi donekonečna opakoval slová, veď dávno čítam knihy. no aj tak ti ďakujem za tvoju trpezlivosť keď ti moje stereotypné otázky drásali nervy.

vyrástla som, moje ego zosadilo tvoje božstvo z trónu. hoci, nikdy si nechcel byť nikomu bohom. vždy chceme pre seba to najlepšie a ty si ním pre mňa určite bol. aký sme len nenároční, hľadíme tak úzko keď ide o naše dobro. berieme a berieme všetko, bez ohľadov na potreby teba, na potreby okolia či sveta. glorifikujeme všetko čo je nám tak drahé, aby sme o nič z toho neprišli. držíme pevne v rukách ako dieťa, ktoré práve dostalo malého kocúrika. a pritom sa nám stráca z pred očí suchá realita pravdy. až keď kocúrik zatvorí svoje očká vidíme skutočnosť, v ktorej sme všetci len nahí a slabí, krehkí a takí nestáli so svojimi náladami. ako pierko vo vetre, ktoré ide všade tam kam ho jeho pán zavanie.
práve preto nebudem plakať keď odídeš. nie som tvojou výhrou a ty nie si mojím Bohom.

no aj tak ti ďakujem za tvoj svet, ktorý si vo mne zanechal, ako list na rozlúčku...

 "svoj čas má narodiť sa, svoj čas má zomrieť. svoj čas má odmlčať sa, svoj čas má prehovoriť. svoj čas má milovať, svoj čas má nenávidieť" (kaz 3, 2a.7b.8a.)