elle

Nechcela by som Vás uraziť, ale akosi Vám ešte vždy nerozumiem. To práve preto Vám nedokážem hľadieť do očí. Skutočne si vážim, že si chcete so mnou potykať, ale momentálne uprednostňujem odstup. Dnes nemám chuť skracovať hranice, koniec koncom zdá sa mi byť ešte vždy priskoro na nejaký vážnejší vzťah.

Spomienky na Vás bývajú také živé. Netreba mi ani písať poznámky, pamätám si každé Vaše slovo. Často mi však uniká zmysel celých viet. Hovoríte na mňa vôbec slovensky? Chcem byť vzornou žiačkou, len nejako necítim spojenie Vášho a môjho porozumenia.

Spoja sa raz azda rovnobežky? A možno v tom je problém. Celý život sa snažím hľadieť na naše cesty ako na vznešenosť dvoch nepretínajúcich sa osí. Strach zakrývam slovom bázeň a tak nechávam uniknúť jednoduchosť pod purpurovým rúchom. Zložitému vzdávam hold a tak sa zriekam možnosti preniknúť do podstaty veci. Je to staré klamstvo, ktorým opíjam svoju myseľ už od nepamäti. Vzdávam sa po prvom bozku s Vami, bez akejkoľvek snahy pochopiť, a už vonkoncom nie načerpať. Stávate sa pre mňa synonymom hnusu a je mi z Vás poriadne zle, no pritom ani neviem prečo klopete na moje dvere. Hanbím sa za všetky svoje predsudky. Prosím buďte ku mne trochu trpezlivá, azda raz naberiem odvahu a pochopím.

                                                                  S úctou, 

                                                                                              elle